Ako nemať pri pohovore "nálepku mama"

Od momentu, kedy som začala so synčekom navštevovať ihriská som rapídne zmenila aj pohľad na niektoré povolania.

Napríklad som zistila, že páni smetiari sú úžasní v zabávaní detí a neskutoční motivátori.
Schválne…koľkí z nás chcelil byť v detstve smetiarmi?

Keď som si robila malý prieskum, vyšlo mi že vyše polovica opýtaných uviedla práve smetiarov alebo kozmonautov.
Pýtala som sa “Čo sa zmenilo? Prečo nie si smetiarom?”
Odpovede boli väčšinou takéto: "Je to podradné zamestnanie." "Ti šibe?” “Hrabať sa v smetiach?!!” “Možno by som to robil, keby som nemal inú možnosť”  a podobne.

Na Slovensku je pozícia Smetiar na 582. mieste v platovom rebríčku. Jeho mzda sa pohybuje medzi 630 až 1200 eur mesačne (https://www.platy.sk/platy/sluzby/smetiar )

Nechcem tu dnes rozoberať povolanie smetiarov. Prepojenie na konci.
Neodpustím si ale jednu poznámku - bez nich by sme boli všetci v …. a to doslova :-)

Rada by som ale poukázala na fakt aké silné vedia byť naše predsudky a nastavené očakávania. Aj pri hľadaní či zmene práce.

S maminkami som už nejaký ten čas v kontakte. Keďže som doma v oblasti talentu, je to téma, ktorú so mnou často riešia.
“Mňa nik nezamestná, kto by chcel mamu s dvomi deťmi?”
“Boja sa, že budem stále doma s deťmi na očerke”
“Nálepku mi dajú aj kolegyne bez detí, oni nechápu”
“Myslia si, že som za tých x rokov doma nič nerobila”

Našli ste sa? Sú to aj vaše obavy?

Niekedy to ide ešte ďalej a počujem:
“Keď som bola bez rodiny, šéfka sa bála, že ju kariérne preskočím”
“Keď si sama, si tŕňom matiek čo pracujú, keď sa vydáš, bojí sa zamestnávateľ, že odídeš a keď prídeš po materskej, tak ťa nechce lebo máš deti"

Koľko maminiek prikyvuje?
Skôr, kým sa ale začneme jednotne ľutovať, čítajte ešte kúsok :-)  

Verím, že je možné, že sa to deje.
Je možné, že ste mali takúto skúsenosť.
Je možné, že je to “niečo v povetrí okolo maminiek” a proste sme si to vytvorili ako strašiaka. Mojím cieľom dnes nie je tvrdiť, že sa to nedeje.

Chcela by som vás - nás maminky ale povzbudiť k tomu, aby to tak nebolo.
Ako môžeme nálepku  “ mama” odnálepkovať (nielen pri pohovore)?
Krátka úvaha.
Úlohou matky je aj vychovávať a sprevádzať deti k samostatnosti, zodpovednosti a hodnotám. (kľudne doplňte svoje)
Súhlasíte?
Úlohou zamestnávateľou je prispievať k zdravému fungovaniu ekonomiky a teda aj zarábať.
Súhlasíte?

Mama urobí všetko preto, aby jej dieťa bolo zdravé, a aby ho doviedla do zrelosti, dospelosti a spol.
Aj zamestnávateľ chce mať zdravú firmu, spokojných zamestnancov a zisk a teda robí tiež všetko preto, aby sa tak stalo.

Toto uvedomenie si takéhoto prirovnania mne osobne veľmi pomohlo zmeniť pohľad na to, že maminky zákonite musia byť znevýhodňované.
Je to prvý krok k tomu, aby sme na pohovor nešli s pocitom, že v očiach druhej za nič nestojím resp. že už je dopredu rozhodnuté ako dopadne pohovor.
Vnímať sa na pohovore ako partner k druhej strane vám dodá sebavedomie a odlíšite sa tak od iných uchádzačov.

Moja pracovná skúsenosť hovorí, že ak zamestnávateľ nechce mamičku zamestnať, tak ju ani nepozve na pohovor. Jeho výberový proces totiž stojí peniaze a prečo by teda plytval.

Teda ak nás-mamu pozvú na pohovor, je to super.
Pretože mám rovnakú pozíciu pri pohovore ako ostaní a je na mne ako zabojujem.
Wow! Ďalší AHA moment :-)

To, že sa treba naozaj pipraviť na pohovor, že treba mať jasno v tom, čo chcem, aké podmenky sú pre mňa prijateľné a naopak je naozaj dôležité.
Príprava je cca 70% úspechu.
Naozaj. Verte mi, nejaký čas to mám odskúšané :-)

Predpokladajme, že to vieme, pozvali ma na pohovor, som pripravená, ale aj mám obavy.
Ďalšie tajomstvo úspechu spočíva v komunikácii.
Pohovorovala som aj maminky, ktoré hľadali prácu. Nikdy som sa nepýtala na počet detí, vierovyznanie a pod. Ale úprimne vám poviem, že áno - ako zamestnávateľa ma to zaujímalo. Tak, ako som sa pýtala na plány študentov, keď sme chceli stážistu na rok a nielen na dva mesiace.
Výberový proces je finančne veľmi náročný. Výber, prijatie a udržanie zamestnanca stojí v niektorých firmách toľko ako nové BMW.
Zamestnávateľ ráta s tým, že ak prijme mamičku, tak z toho plynú aj jej povinnosti.
Rovnako si ale uvedomuje dôvody, prečo ju chce prijať. Že pred nástupom na "dovolenku" bola lojálna k firme, že má výbornú organizáciu času, že práca je pre ňu možnosťou rozvoja a podobne.

Preto jasná a otvorená komunikácia otvára dvere k spokojnosti a dohode oboch strán.
V ideálnom prípade sa o tom porozprávate na začiatku stretnutia.

Ako sa ale zachovať keď mi na pohovore predsalen dajú otázku  zo súdka: “koľko máte detí” a pod. ?
Zo zákona sa takéto otázky zamestnávateľ nemôže pýtať.
OK, ale ak sa stane.
Možete
A) začať byť ofenzívna a vyhrážať sa práve zákonom - idete tak ale do konfliktu a verte, šanca na prijatie klesne.
B) neodpovedať, prípadne zaklamať - hádajte však, čo sa stane..Karma je zdarma..
C) usmiať sa a napríklad položiť protiotázku: “Skôr, ako vám odpoviem, možem sa opýtať ja vás? Zamestnávate mamičky? Akú s nimi máte skúsenosť? Uvidíte, že sa rozhovor otočí príjemným smerom a možo sa k otázke počtu detí ani nevrátite.

Cítite to? Zrazu sa stávate partnerom zamestnávateľovi. Áno, dá sa to.
Veľmi záleží na spôsobe komunikácie.

Ako sa zachovať, keď cítim, že majú obavy, pretože mám deti?
Aj to sa môže stať. Predstavte si, že vaše dieťa ide pohadiť na ulici psíka. Mama s obavami sa majiteľa opýta, či je pes kamarát s deťmi.
Obavy sú na mieste. Na oboch stranách.
Opäť zo skúsenosti môžem povedať, že obavy najlepšie roztápa úprmnosť a otvorenosť.
Ešte predtým ako sa vás opýtajú, pokojne povedzte, že máte deti v “nejakom” veku.
Ale zároveň dodajte, že ste si situáciu doma s partnerom prechádzali. Priznajte aj ako často sú vaše deti chorľavé a kto bude s nimi doma počas choroby alebo prázdnin. Navrhnite, že budete pracovať z domu alebo v inom pracovnom čase a rozoberte možnosti zo zamestnávateľom.
Aj vám bude ľahšie keď budete vedieť ako zamestnávateľ reaguje na takéto situácie.

Ako sa zachovať, keď mi povedia, že vo výbere je viacero šikovných kandidátov?
Opäť máte viacero možností ako reagovať.
Môžete
A) sa rovno zbaliť a s plačom ujsť
B) pozerať na toho, čo vás pohovoruje a tváriť sa nechápavo alebo hlucho
C) usmiať sa a napríklad povedať: "to je skvelé, to som rada, že ste ma zaradili medzi nich. Čím vás najviac oslovil môj profil?”
Takouto otázkou opäť otočíte rozhovor. Dokonca si tak vyžiadate spätnúväzbu na váš životopis. Ak vám druhá strana odpovie konkrétne, napríklad: zaujali ste nás lebo ste pracovali v programe, ktorý aj my máme v účtovnom systéme - chyťte sa toho a rozprávajte o svojich skúsenostiach aj o tom, ako sa ešte chcete dovzdelať alebo ako ste to robili počas materskej/ rodičovskej.

Ako sa zachovať keď viem, že aj po pohovore mam “nálepku mama” a je to dôvod prečo ma neprijmu.
Môže sa stať, že vám to dajú takto pocítiť. Ale určite vám to takto nepovedia ani nenapíšu do mailu.
Tu je na mieste otázka? Chcem pracovať pre zamestnávateľa, ktorý mi dal nálepku?
Ak ju dal vám, dal ju pravdepodobne mnohým - single či vydatá, ITčkar či nerd, workoholik či ten čo sa vezie…na každého bude mať niečo. Naozaj chcete pre neho pracovať?
Z pohovoru ale nemusíte ísť smutná. Každý pohovor je skúsenoť.
Pýtajte si spätnú väzbu. Nebojte sa ešte pred odchodom opýtať na váš prejav, či spĺňate požiadavky, ako by zhodnotili úroveň vášho jazyka..proste sa konkrétne opýtajte na to, čo vás zaujíma. To potom môžete vylepšiť.

Ako sa zachovať, keď mi po pohovore neprichádza odpoveď?
Skôr ako prídu myšlienky tipu: “jasné, kto by sa ozval matke” skúste toto:
Po pohovore si vyžiadajte telefonický kontakt na osobu, ktorá mala s vami pohovor.
Ak sa neozýva v termíne, zavolajte jej. Telefonát je iný ako mail.
Ak nemáte číslo, predsalen mailujte. V maily sa vyhnite obvineniam, skôr si žiadajte spätnú väzbu napríklad takto:
“Dobrý deň pán XY,
zúčasnila som sa vášho výberového procesu. Na stretnutí ste na mňa pôsobili tak, že sa nemusím báť požiadať vás o spätnú väzbu. Momentálne mám viacero pohovorov a aktívne si hľadám prácu. Prto ocením, ak mi otvorene napíšete, čím som vás oslovila. Prípadne, prečo ste ma vo výberovom procese ďalej nepozvali. Ďakujem pekne”
Text si upravujte podľa seba.
Ak vám neodpovedia na telefonát ani mail..Nuž, je na zváženie, či sa vám takáto komunikácia páči alebo budete hľadať tam, kde odpovedajú.

Vnímate to? Zrazu odídete z pohovoru ako partner. Áno, dá sa to.

Viete, aj to, aby sme boli úspešné pri pohovore niečo stojí.
Chce to prácu na sebe a občas veru aj zažíť zlú skúsenosť.
Ale práve tá môže byť odrazom k lepšej pracovnej ponuke.

Ak vás zaujímajú tipy a ďalšie praktické rady okolo výberu - prihláste sa na najbližší webinár, ktorý robíme v spolupráci s Pracujúce mamy už o týždeň
Link tu: https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=188139386020107&id=109003787267001 alebo tu : https://www.linkedin.com/feed/update/urn:li:activity:6712054721537941504/

Budeme sa rozprávať aj o tom, kedy je najlepšie uvažovať o návrate do práce.
Kedy si treba urobiť jasno v tom, či sa chcem vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi, alebo preferujem zmenu?
Ako získať dobré podmienky v práci po návrate a ako nám vychádza v ústrety zákonník práce?
A napokon, ako sa odlíšiť, dostať sa na želaný pohovor a najlepšie sa naň pripraviť?

P.S.
Ešte k tým smetiarom a paralele s maminkami.
Tak schválne - urobte si zoznam činností, ktoré denne robíte, skúste si zrátať hodiny, teda váš pracovný čas. A koľko by to bolo peňazí, keby si dieťa malo mamu platiť?? :-)
To len taká úvaha na záver. No možno stojí za zamyslenie.

Mama je rovnaké povolanie ako každé iné.
Ak by deti nemali mamy, sú tam kde by sme všetci boli bez smetiarov :-)

Verím, že sa vidíme na webinári alebo mi pokojne napíšte na dia.cekmeová@gmail.com 

Krásny deň.
Dia.