Nielen čítať knihu alebo sa stretnúť s priateľmi, ale ani si umyť vlasy či sa porozprávať s partnerom, dokonca sa najesť.
Frustrovalo ma to asi ešte viac ako to, keď som sa musela rozhodnúť, ktorú mastičku použijem na riťku môjho syna.
Zašlo to až tak ďaleko, že som plakavala v sprche, ktorú som dávala za rekordné tri minúty.
Chcela som toho toľko postíhať a nedalo sa.
Trvalo mi pol roka kým som spokojne začala chodiť cvičiť. To mi veľmi pomohlo lebo keď som sa vrátila domov, našla som vysmiate dieťa aj muža. Došlo mi, že naozaj nie som na to sama. Aj keď on mi to hovoril dávno a tak aj robil. Mohla a môžem sa spoľahnúť, že sa o nás postará. Ale musela som na to dozrieť.
Dozrieť k vlastnej pokore.
Priznať si, že nemusím byť super žena. Priznať si, že na všetko nestačím a prijať to.
Ako to ale spraviť, že?
Je tu jedna pravda. Píše sa o nej, aj vám to všetci hovoria. Ale vpustiť ju vedome k sebe musíš sama.
Tu je: Na rôznych situáciách som si otestovala, že ak som ja - mama v pohode, tak je aj moje dieťa. Menej plače, nepotrebuje byť toľko prisaté, vie prežiť ak ma má nadohľad a nemusím ho držať alebo hladkať.
Nezmenilo sa to, že som chcela mať poriadok v byte, zdravé, krásne bábätko, navarené, byť upravená. Stále po tom túžim.
Ale to, čo sa zmenilo je pohľad na mňa samú.
Sadla som si na zadok a koncom roka si napísala, na čo som za ten rok na seba hrdá.
Na ďalší zoznam som si spravila ciele na rok, ktorý prichádzal.
Oba zoznami mi vyčarili úsmev na tvári.
Na jednom svietilo, čo všetko sa mi podarilo.
Ako som zvládla situácie, ktoré by som pred tým zvládala ťažko.
Veľmi sa mi zlepšil timemanažment, našla som si cestu k vareniu, opäť našla cestu ku priateľkám, s ktorými sme sa vzdialili, zvládla som pobyt v nemocnici, založili sme firmu, a zvládla som i laktačnú krízu aj krízu osobnosti:)
A najdôležitejšie - že som prekonala samu seba. Úplne maličkými vecami, situáciami, prekážkami.
Keď si v danej situácií, proste ju potrebuješ riešiť a prežiť. Vôbec nemyslíš na to, že situácia je nová, že si v nej hodená a mušíš nájsť riešenie. Ale keď sa k nej spätne vrátiš, zrazu vidíš, na čo môžeš byť hrdá :)
Toto uvedomenie mi pomohlo prijať fakt, že sa nedá "všetko a hneď".
Druhý zoznam bol pre mňa niečo ako "Svetlo na konci tunela" :)
Zoznam cieľov, na ktoré som sa tešila.
Vnímala som, že to bude chcieť trpezlivosť, plánovanie a že to nebude ľahké.
Aj tak som sa tešila.
Na ten pocit, že opäť niečo alebo seba prekonám, že sa niečo naučím a že už to nebude len o tom "ako prežiť zo dňa na deň s dieťaťom a v role mamy".
Začala som veeeľmi pomaly. Plánovanie bolo a stále je veľká výzva a teda priznávam, že tu boli aj sú najväčšie pády :) stále som si opakovala: začni v radšej v malom, ale začni a nevzdaj to.
V praxi to vyzeralo tak, že som si kúpila "nekonečný diár" a každý večer plánovala ďalší deň. Po mesiaci som už vedela urobiť týždenný plán a zistila som, že mi to nesmierne uľahčuje život.
Prestala som sa trestať ak sa mi niečo nepodarilo (alebo ak sa nepodarila väčšina:))
Veríte, že som sa zrazu cítila slobodnejšie?
Mala som viac energie a cítila som radosť z toho, že som mama.
Ťažké dni, kedy rátaš hodiny do príchodu muža domov nezmizli. Ale zmenil sa môj postoj k nim. Patria do života s deťmi. Nie sú mojim zlyhaním.
Viac energie, viac radosti..chcela som to dopriať aj iným maminkám.
Keďže som roky pracovala v oblasti HR, úplne prirodzene sa ma kamarátky pýtali ako sa pripraviť na pohovor, poslali mi svoje cv na "kontrolu", chceli vedieť niečo o trhu práce a podobne.
Vo mne dozrela myšlienka, že by som vlastne vedela jednak posunúť ďalej takéto info a zároveň im pomôcť, aby tak ako ja - kúsok po kúsku - objavili v sebe znova seba :) Cez sebapoznanie a sebaprijatie našli svoje ďalšie zameranie. Svoju cestu kariérou alebo v inej osobnej oblasti.
Rozhodla som sa, že budem pre maminky robiť workshopy a začnem písať o témach, ktoré sú pre ne zaujímavé a mohli by pomôcť.
Čo teda môže pomôcť a ako začať?
- nájdi si čas pre seba
Aj polhodina strávená so sebou je veľmi fajn začiatok
- vezmi pero, papier a píš alebo kresli
Začni pokojne sebou. Kto si, v akej fáze života si. Čo by si chcela.
Neboj sa toho. Môžu to byť kratučké myšlienky alebo obrázky. Ak sa rozpíšeš, tak super.
- napíš si, na čo si na seba hrdá
Môžu to byť opäť maličkosti ako napríklad "našu domácnosť udržujem čistú", "stíham popri všetkom chodiť raz do týždňa cvičiť"/ "našla som si čas na... ", "svoje dieťa som viedla k poriadku a vylatilo sa", "vrátila som sa plynule do práce" Proste čokoľvek, do čoho si dala energiu a prinieslo výsledok
- napíš si, čo by si chcela zmeniť vo svojom živote alebo rovno zoznam cieľov
Začni písať. V bodoch alebo v slovách, ktorým rozumieš.
Prípadne si nakresli obrázok, akoby si chcela, aby Tvoj život vyzeral o pol roka. Kreslenie je úžasná metóda na sebapoznanie.
- urob si plán
Ak si v stave, že máš ciele a odhodlanie ísť za nimi, napíš si postup/ plán, ako ich dosiahneš. Čím konkrétnejšie tým lepšie.
- začni a nevzdaj sa v plnení ak aj prídu prekážky
A oni prídu.
Tá najväčšia prekážka si Ty sama :) Tvoj vnútorný kritik, ktorý Ti vraví, vzdaj to, si unavená, dnes na to kašli. Alebo - nikto ma nepodporuje, nemá to zmysel...
Nedaj sa. Nie si v tom sama. Pokračuj. Uvidíš, aká bude za to odmena:) Sľubujem :)
Rada vám sem budem postupne pridávať tipy ako pracovať s každou z týchto oblastí. Aké techniky môžeme používať aj kde sa inšpirovať.
Ak by ste mali otázky alebo sa chceli o nejakej téme viac dozvedieť, napíšte mi:
dia.cekmeova@gmail.com
Prajem vám krásny deň a veľmi vám držím palce.
Dia.